ALEXANDRINA, CHCEM SA OD TEBA UČIŤ!
(13)

Máj 2007

Sväté Prijímanie

Veľké množstvo vytržení, v ktorých Alexandrina prežila Umučenie, pripomína Poslednú Večeru, s ustanovením Eucharistie. Ježiš jej povedal, že Eucharistia bola “najväčším z mojich Sviatostí, najväčším zázrakom mojej múdrosti”.

Alexandrina vyjadruje niečo z tohoto hlbokého a nesmierne širokého významu:

Aká noc, aká svätá noc! Najväčšia zo všetkých nocí.

Noc najväčšieho zázraku, najväčšieho prejavu Ježišovej lásky. S (08-03-45)

Videla som sladkého Ježiša požehnávať chlieb ktorý sa mal stať našou Eucharistiou. S (11-04-47)

(Videla som Ježiša) s Jeho očami upretými na Nebo a Jeho Tvárou tak roznietenou, že vyzeral akoby mal v Sebe skôr život Neba, ako náš pozemský život.

Nezdal sa byť človekom, ale len Bohom: láska, len láska! S (30-04-48)

Bolo to ako svetlo, taká láska, ktorá zahŕňa všetkých: Ježiša, apoštolov a mňa. S (15-11-46)

A vo chvíli jedinečnej lásky a údivu, cítila som že som v inom svete: Ježiš dal Seba v pokrme: odišiel do Neba a ostal tam.

Táto láska bola rozšírená na celé ľudstvo. S (02-08-46)

Ako veľmi Ježiš miloval! Ako veľmi miluje!

Jeho túžbou je, aby sme žili skrze Neho a pre Neho. S (20-05-49)

On, ktorý miluje, chce aby jeho láska bola opätovaná! Všimnime si čo Ježiš hovorí Alexandrine:

Dcéra moja, moja drahá snúbenica, povedz dušiam že si želám byť milovaný a potešovaný a že túžim po odčinení voči Mne v Eucharistii.

A potom, ponúkol osobnú vernosť, so sľubom:

V mojom mene hovor všetkým, ktorí prijímajú Sväté Prijímanie s úprimnosťou a pokorou, vrúcnosťou a láskou, po šesť za sebou nasledujúcich štvrtkov a strávia jednu hodinu v poklone, dušou zjednotení so Mnou pred bohostánkom, že im sľubujem Nebo. Toto je na uctenie mojich svätých Rán skrze Eucharistiu, najmä tých na mojom svätom boku, tak málo pamätaných.

Tým, ktorí toto robia, ktorí zjednocujú bolesti mojej Preblahoslavenej Matky so svätými Ranami a v ich mene prosia o milosti, duchovné či telesné, sľubujem vyhovieť všetky prosby, ak nie sú nebezpečenstvom pre ich duše.

Vo chvíli smrti ich prídem ochrániť a privediem so Sebou moju Preblahoslavenú Matku.

V nasledujúcich zlomkoch sa Alexandrina pokúša opísať čo zažila, hneď ako prijala Najvytúženejšieho.

Pocity sú rôzne podľa chvíle, jej stavu a času a Ježišovej vôle. Niektoré nám môžu pomôcť ako príklady, keď sa ocitneme v podobných situáciách, iných ako je potešenie.

Po Svätom Prijímaní, cítila som veľké zjednotenie s Pánom a neskôr, objalo ma mocné teplo a sila. Tak som strávila niekoľko chvíľ a nakoniec náš Pán hovoril ku mne:

“Prichádzam k tebe, takže sa celá zjednotíš so Mnou. Prečo si taká bojazlivá? C (25-06-35)

Tento deň začal pre mňa veľmi bolestne. Keď som prijala Ježiša, moja bolesť bola zmiernená, smútok zmizol. C (02-11-40)

Na konci Svätého prijímania, ako dobre som cítila Nášho Pána! Aká obrovská jednota!

Povedala som môjmu milovanému Ježišovi:

Aký utešujúci je tvoj pokoj! Aké utešujúce je milovať Ťa!

A tak som prežila nejaký čas s mojím Ježišom. C (18-07-35)

Spôsob, akým som Ho dnes prijala mi spôsobil smútok a bolesť. Skoro som zabudla na Jeho božskú návštevu. Nemám preňho lásku! C (29-09-40)

Prijala som Ježiša s ľadom, ľadom ktorý všetko zmrazuje!

Moje srdce a moja duša sa zaplieta a rozplieta so súžením. C (28-12-39)

Cítila som akoJežiš zaplavuje moju dušu Jeho skutočnou prítomnosťou, dávajúc mi popoludní silu chodiť, spievať a modliť sa. C (02-05-41) Ježiš napokon prišiel, ponížený k môjmu úbohému a nehodnému srdcu, a čoskoro mi dal pocítiť že je to On.

Naplnil ma; moje srdce sa stalo takým obrovským! Zdalo sa, že sa mi nezmestí do hrude: akoby som v sebe mala celú Nebeskú klenbu. S (06-09-47)

Svätý Hosť vstúpil bez pohľadu na toľkú biedu a ľahostajnosť. Neotočil sa späť, On do môjho srdca vstúpil. O chvíľu neskôr, bola som premenená: Nebo sa naklonilo ku mne, zjednotilo sa so Zemou, pohltilo ma.

Moja duša bola osvietená: bola som nádherná, nádherná ako Boh.

Ježiš mi v mojom srdci hovoril:

“Dcéra moja, dcéra moja, si ponorená, pohltená v Ježišovej láske”. S (04-08-51)

Musíme vždy pamätaťna záhadnú pravdu: Prijímanie nás premieňa na To čo prijímame. Je to známe zvolanie Sv. Augustína:

“Ó, Otče, nech účasť na Tvojej Sviatosti vloží nás ako žijúce údy do Krista, Tvojho Syna, tak že sme premenení v Toho, ktorého prijímame.” (Modlitba po Svätom Prijímaní, v Omši Sv. Augustína).

Môj Ježiš prišiel. Hneď ako do mňa vstúpil, rozohnal temnotu: celé moje vnútro bolo osvietené Jeho láskou, Jeho pokojom. Bola som kýmsi iným. Teraz môžem bezpochyby povedať: “To nie som ja kto žije, ale určite Ježiš.” S (01-03-47)

Spomeňme si na dobre známy výrok Sv. Pavla: ”Už to viac nie som ja, ale Ježiš, ktorý vo mne žije.” (Gal 2,20)

Zakončime dvomi výňatkami ako dôkazom že nielen duša túži po jednote s Milovaným, ale že dokonca Ježiš zažíva úzkostlivú lásku a túži aby duša bola  zjednotená s Jeho bytosťou, aby dušu celkom vlastnil. Raz prijala Eucharistiu neočakávane.

Radosť, ktorú som cítila je nevysloviteľná, a zároveň, mätúca.

Radosť pri príchode Vytúženého v mojej duši a rozpaky nad tak mnohými prijatými darmi.

Aký dobrý je Ježiš! On neodmieta prísť do mojej ničoty, do mojej úbohosti!

Hneď ako vstúpil do môjho srdca, hovoril ku mne takto:

Moja dcéra, moja dcéra, nemôžem žiť bez obývania tvojho srdca.

Je to pravda že stále žijem v tebe, ale teraz prichádzam vo väčšej skutočnosti, v tele a Duchu.” C (12-09-41)

Prijala som ho vo svojom srdci a čoskoro ma potešil týmito slovami:

“Aká láska, aká láska, aká hojnosť lásky, aký zázrak lásky mám pre teba, moja dcéra!

Dychtila si po tom aby si Ma mala vo svojom srdci a ja som túžil mať ťa úplne”. C (12-09-41)

PARA QUALQUER SUGESTÃO OU INFORMAÇÃO