ALEXANDRINA A MLÁDEŽ

August 2006

“ALEXANDRINA, CHCEM SA UČIŤ OD TEBA” (3)

Prejdeme teraz k druhej kapitole nášho sprievodcu, ktorej názov je "Alexandrina a duchovný život"; prvý z piatich podnadpisov hovorí o "Súlade s Božou vôľou" a takto sa začína:

"Ale moje šťastie a moja spokojnosť sú jedine v utrpení a plnení Pánovej vôle."

Tu je podstatný prvok Alexandrininej duchovnosti: súlad s Božou vôľou.

Alexandrininym základným podnetom je milovať Boha a darovanie seba je príznačnou zložkou tejto lásky.

Táto Ježišova láska sa často prejavuje ako úsmev duše.

Alexandrina toto dobre vysvetľuje v liste z 18. VI. 1946, svojmu vodcovi o. Pinhovi:

"Ale je to veľmi odlišný úsmev od toho na mojich perách. Mám a cítim ho nepretržite; nie je to úsmev pre svet, je to vnútorný úsmev; sladký úsmev, nežný úsmev, úsmev ktorý bozkáva a objíma Pánovu vôľu; úsmev, ktorý objíma kríž so všetkou bolesťou ktorú znamená. Je to úsmev, ktorý znamená prijatie kríža, pretože je to Ježiš, kto ho ponúka.

Tento úsmev je skutočný, nie je klamný: je to úsmev krížu a vôli Toho, ktorý ho posiela."

Tu sú niektoré ďalšie výroky, ktoré vyjadrujú rovnaký súlad:

"A, medzi tak mnohými tŕňmi, tak mnohými utrpeniami, tak ťažkým krížom, cítim radosť duše, ktorá sa usmieva všetkému, čo prichádza z Pánových rúk.

Môžem stonať, môžem plakať očami tela, no oči duše sa radujú, sú pripravené prijať celé mučeníctvo, ktoré posiela Nebo". C (02-06-48)

"Nič mi nerobí takú radosť ako nepretržitá potreba úsilia dokonale plniť Pánovu vôľu. Chcem sa usmievať na všetko, ale moja prirodzenosť je tak slabá! Vädne, slabne a umiera. C (22-09-51)

"Tu som (v únave povinnosti diktovať tento denník), zriekam sa seba, pokorne sa podrobujem, popierajúc svoju vôľu, slepo poslúchajúca, bez vlastnej vôle, žiadajúca iba to, čo chce Ježiš.

Nechcem povedať nič viac; Chcem iba úplne zakryť hnutia mojej vôle. (...) Ježiš by bol smutný: s týmto nemôžem súhlasiť!

Poslúcham slepo, poslúcham pre lásku". S (23-02-51)

"Nemôžem hovoriť. Posielam Nebu moju obetu poslušnej oddanosti". S (21-01-55, rok jej smrti)

Sme vďační blahoslavenej Alexandrine za hrdinskú zhodu s Božou vôľou; ak nie, mali be sme sa zbaviť tisícich rôznych drahocenných pokladov, pre nás tak užitočných!

"Alexandrina a odmena" je ďalšou témou, ktorú si zvolila prof. Eugénia. Píše:

Pravý kresťan nenasleduje priamu cestu navrhnutú strachom z trestu, alebo túžbou po odmene, ale iba láskou k Ježišovi, ktorého miluje tým, že sa stáva stále podobnejší Jemu. Alexandrina tvrdí:

"Netrpím s očakávaním odmeny: trpím, pretože moje srdce je smädné po Ježišovi a jedine v Ňom ono môže byť spokojné". C (23-03-40)

"Nehľadám svoju česť, alebo svoju slávu (sme v roku 1947 a už získala stupeň slávy), ale Tvoju, Ježiš. Netrpím s pohľadom na odmenu pre mňa, ale s cieľom spasenia duší". S (10-01-47)

"Môj Ježišu, môj Ježišu, nechcem mať dušu čistú preto, aby som unikla očistcu: chcem ju mať čistú aby som Ťa potešila, chcem ju mať čistú pretože Ti nechcem ublížiť, chcem ju mať čistú aby som s takou čistotou mohla zachraňovať duše pre Teba.

Toto je dôvod môjho utrpenia; je to preto, že prijímam všetko, môj Ježišu". S (21-02-47)

Chcela som milovať až do bodu šialenstva, chcem milovať môjho Ježiša bez myšlienky na Nebeskú odmenu ako výsledku.

Odmena, ktorú Ježiš dáva ma nezaujíma: chcem milovať Jeho; iba Jeho nadovšetko, pretože On je hodný lásky.

On je odmena môjho života. Ježiš a duše sú odmenou mojej bolesti; no je to vždy Ježiš, pretože duše patria Jemu". S (28-02-47)